štvrtok 20. októbra 2011

Zameškané momenty


Zase po ohromne dlhom čase (za čo sa veľmi ospravedlňujem) to tu troche obnovím. Od posledného príspevku sa stalo veľa vecí. Homecoming, narodky, Kanada, Sadies dance…a práve teraz vypĺňam čas, kým čakám na letisku na lietadlo do New Yorku. Začnem teda postupne.
Homecoming je taký týždeň na americkej škole, kedy sa to nesie v duchu školy. Každý deň v týždni je nejaký ‘spirit wear’. Tento rok to boli grade colors (v Senior Grade bola červená, utorok bol pajama day, streda Jersey shirt, štvrtok crazy hair a piatok Minnehaha spirit wear. Zaujímavé bolo, že keď je na slovenskej škole spirit week, každý san a to vždy vybodne. Na Minnehaha to vážne každý dodržiaval, dobrovoľne a s radosťou. Bolo to celkom zaujímavé vidieť taký school-spirit ako tam. Na Slovensku to nie je asi nikde…



V sobotu na obed bol veľký football game, kde samozrejme všetci prišli, a po ňom sa ľudia rozdelili do menších skupín a išli ku niekomu domov na ‘get ready’ for the dance. V sobotu večer po football game bola totiž školská tancovačka “Homecoming Dance”. Bola som troche dosť skeptická a čakala som podobnú katastrofu ako bol Back to School Dance, ktorý bol pre mňa hrooozne nudný. Ale toto bola ozaj zábava! Keď už poznáte tých ľudí, je to omnoho lepšie a ja som naozaj tancovala od začiatku do konca a bolo to skvelé!:)
            5 októbra som letela do Calgary, Kanada. Išla som tam pozrieť moju vzdialenú rodinu, ktorý sa tam presťahovala dááávno dávno. Nebývajú priamo v Calgary, ale na jednej z fárm za mestom. Tam som bola dve noci a jediné čo som tam robila, bolo to, že som sa stretávala asi so všetkými príbuznými z okolia. Bolo to fakt super, spoznať rodinu, ktorú som vôbec nepoznala, len som vedela že existujú. Ďaľšie dve noci som strávila v ich byte, ktorý majú odkúpený od hotela. Je to vlastne taký apartment, a bolo to v ….tadadáááá… Rocky Mountains! Tam sa mi neskutočne páčilo! Kanadská príroda je jeden veľký WIN! Ozaj, Tatry sú krásne, ale  Rocky Mountains vyhrávajú. Jedna z najkrajších scenérií aké som kedy videla!






Na Kanade je zajímavé že všetko je tam neskutočne vzdialené od seba. Keď mi rodina povedala že ideme na obed k ich dcére ktorá býva kúsok odtiaľ, priam za rohom, očakávala som taký 10 minútový trip autom. Vôbec? 1.5 hodiny cesty…kúsok. Služby sú tam tiež skvelé. A ľudia si tam žijú veľmi dobre. Tá moja rodina je na dôchodku, a celý svoj život učili v škole a farmárčili. Na Slovensku by z dôchodku z takéhoto zamestania žili z ruky do úst. V Kanade? Ako páni! Viacej áut, byt v Rocky Mountains, veľký dom…celkom slušne teda!
            Sadies dance je ďaľšia školská tancovačka, ale zaujímavá v tom, že na ňu dievčatá pozývajú chlapcov, a ľudia nemajú oblečené klasické formálne šaty, ale musia sa obliecť do danej témy, a páry musia byť zladené. Vačšinou volanie na ten dance je niečo, pre slovákov, megalomanské. Malo by to byť kreatívne. Veľa dievčat strávilo nad tým nápodom a pripravovaním dosť veľa času. Baby sa bijú a hádajú o tom, kto pôjde s kým. Každá chce mať to “najlukratívnejšie mäso”. Ja som pozvala v pondelok jedného spolužiaka zo žurnalistiky a ekonómie. Je to asi najcool chalan na škole, podľa mňa. Obaja máme tetovanie, tak som to prepojila a prišla za ním cez prestávku s tým že: “Hey, Jeff, check out my new tattoo!”. Vyhrnula som si rukáv a na ruke som mala veľkým fixkou napísané: Sadies?. No oproti nápadom iných dievčat to nebolo nič obrovské, ale povedal áno, ja som nestrávila kopu času prípravou, a mám super parťáka na Sadies. Win.
            Teraz som už v lietadle (písanie blogu bolo na viacerých miestach letiska každú voľnú minútu). Ozvem sa z NewYorku, alebo skôr po ňom, lebo sa poznám…a vy tiež.

sobota 24. septembra 2011

Po 3 týždňoch, o 3 týždňoch

September 5

Piateho septembra som išla s jedným spolužiakom do ZOO. Veľký milovník zvierat, robí v ZOO dobrovoľníka, takže ma tam dostal zadarmo, miesto toho aby som musela platiť $20. Zoo of Minnesota je naozaj obrovská, s bratislavskou sa nedá porovnať. Bola som tam 5 hodín a nestihla som pozrieť ani zďaleka všetko! Jednu vec som si ale zapamätala, Sheldon Cooper 2!
Na bird-show bol "krotiteľ" vtákov, alebo moderátor, ktorý rozprával presne ako Sheldon, také isté suché joky, už mi len za nimi chýbalo: "Bazinga". Na obrázku s vtákom:

September 6

Bola som na Minnesota State Fair, čo je niečo ako náš jarmok, ale omnoho omnoho väčšie. Býva tu cez víkendy dosť veľa ľudí, trvá to celé asi 10 dní, a za ten čas sa tu vystrieda viac ako milión ľudí, myslím že tento rok to boli dokonca tri!
Sú tu kolotoče, stánky so všetkým (a naozaj myslím so všetkým), zvieratká, motorky, autá, preteky na koňoch, ale najviac zo všetkého je tu jedlo! Dokonca si dovolím povedať, že je to festival o jedle:D
Takou špecialitou je, že 90% jedla je "on stick". Je to trochu choré, ale je to tak. Dokonca tu majú také veci ako šalát na paličke, vyprážané marshmallow na paličke, vyprážaný krokodíl na paličke....proste naozaj je tu všetko. Ja som celý deň nejedla aby som sa tam mohla napráskať, ale môj plán mi nevyšiel. Na začiatok som si dala "Turtle Cheescake", čo bol cheescake zaliaty karamelom a čokoládou. Najlepší cheescake aký som kedy mala, ale keď som to zjedla, nevládala som už zjesť nič iné!


Coffeeshops

Občas ideme so Simonou a Ashley po škole buď do Starbucks (mimochodom jedla z najlacnejších možností čo sa týka kávy), alebo do DunnBross Coffee, ktorý je asi sekundu od našej školy. Kávu tu majú dobrú, ale celkom dosť drahú. Za jednu veľkú šálku cca 5 dolárov, cena porovnateľná so slovenským Coffeshop, ktorý sa mi tiež zdá byť drahý.
Tak si robievame niekedy úlohy pri káve, a samozrejme, ohovárame americkú mentalitu. Môžme, lebo Ashley je z Londýna:D


Blšáky

Na ulici kde bývam sú dve vysoké školy a campusy. Takže sa tu vždy niečo deje, naposledy čo som zachytila foťákom bol blší trh, kde bolo všetko v cenovom rozmedzí 4 až 10 dolárov, a výťažok išiel na humanitárne účely. Študenti sa zbavili vecí, ktoré až tak nepotrebovali, a peniaze dali na dobrú vec.

Americký Futbal

Moja nová obľúbená hra!
Samozrejme som sa vždy tešila pozeraniu na svojich kamarátov keď hrali americký futbal, alebo teda keď ho skúšali hrať. Ale sledovať taký ten pravý stredoškolský, to je iný zážitok. Za prvé v tom hrajú veľkú rolu študenti, a taký ten school spirit ktorý tam vládne, a za druhé, je to proste skvelá hra!
Náš tím sa volá Redhawks. Nie je veľmi veľký, keďže Minnehaha Academy je malá súkromná škola. Nemáme ani veľkú kapelu a nemáme ani roztlieskavačky. Bola som ale na zápase jednej public school, presnejšie Lakeville North, a to bolo úplne o inom. Obrovská kapela, neskutočne veľa ľudí, plno cheerleaders. Doteraz som bola už na 4 zápasoch, a vždy to bolo skvelé!
My Slováci a Ashley na zápase Redhawks


Zápas Lakeville North, tím sa volá Panthers

Kapela Panthers

Nic si užíva zápas svojho brata


Saint Paul Downtown

V polovici septembra ma Nic zobral do downtown SaintPaul, pochodiť si to. Nie je to také veľké ako Minneapolis downtown, ani tu nie je tak veľa mrakodrapov, ale stojí to za to!
Je tu stále omnoho viac vysokých budov v porovnaní s BA, takisto viacej ľudí, viacej rušno.



Foo Fighters gig

Ten bol teda fakt skvelý!
Síce jednu vec musím Amerike vytknúť, ľudia tu neskáču a netancujú ani zďaleka tak, ako v Európe. Na koncerte bolo len jedno pogo, aj to bolo také hrozne suché a trvalo asi len minútu. 
Ale show je tu oveľa väčšia ako v EU. Koncert bol na obrovskom štadióne, ľudí hrozne veľa, koncert vypredaný. Nic zázračne zohnal lístky 2 dni pred koncertom, kedy sa predávali za 150 dolárov. My sme ich mali za 15. Netuším ako to urobil, ale zbožňujem ho za to!
Pred koncertom sme si trochu poslovenčili atmosféru

Nic pred koncertom


Čistiareň topánok!

Boli sme s Nicom v autoumývačke, a zatiaľ čo sme čakali, kým mu umyjú auto, v takej budove kde sa dalo zaplatiť za umývanie, kúpiť si jedlo a pitie, dalo sa tam aj vyčistiť si topánky!

Valley Fair

Niečo na štýl Viedenského Prátru, ale zjavne väčšie. Strávila som tam celý deň so svojou host-rodinou (9 hodín). Bola som sa VŠETKÝCH rollercosters + na veľa ďalších kolotočoch. Najväčší rollercoaster sa volá "WildThing", a ten bol superawesome! Fakt, žalúdok sa mi poprevracal ostošesť, a mala som celý čas zdvihnuté ruky!
Host sestra Natasha so sesternicou Megan

západ slnka vo ValleyFair


Renaissance Festival

Trochu zvláštna idea, keďže v USA žiadna renesancia nebola, ale budiš. Je to festival, kde chodí väčšina ľudí prezlečená v renesančných kostýmoch, jedia renesančné jedlá, a je tam špinavo ako v renesancií. Pouliční artisti tam robia show. Bola som na jednej standup comedy, volala sa "Puke and Snot". Zaručujem Vám, intenzívnejšie ste sa v 30 minútach ešte nesmiali!
klasik na diaľnici po ceste na renaissance fest

jeden z pouličných artistov v renesančnom štýle

renesančná Lady Gaga




štvrtok 1. septembra 2011

ID

Čauko,

no neviem veľmi čo napísať nového. Dnes sme sa fotili na school ID a moja fotka je fakt fakt smiešna, pretože som sa začala usmievať takým tým normálnym európskym spôsobom, čo im zjavne nikomu nestačilo. Asi po 5 sekundách kedy sa tvárim šťastne ako nikdy na mňa teta fotografka vybehne: "I'm still waiting for your smile!"
Takže zo mňa vybehlo americké umelé usmievanie a VTEDY to práve cvakla....takže
tu je moje schoolID a kludne sa smejte aj vy!



nedeľa 28. augusta 2011

Začiatok školy + víkend

Takže, vo štvrtok začal oficiálne školský rok. Predmety som sem už napísala, tak Vám môžem ku každému povedať niečo viac, keďže som si už všetky aj zažila, + niečo o systéme školskom.
Takže ako o prvom predmete budem písať o španielčine.
Dala som si ju, lebo nemčina sa na MA nevyučuje a chcela som nejaký cudzí jazyk, veď prečo si to nesťažiť, keď už mám s angličtinou problémy. Prvá hodina bola hrozne divná. Učiteľka len prišla do triedy a začala hovoriť po španielsky a samozrejme všetci boli mimo, lebo sme na začiatočníckom leveli. No jediné, čo som sa za prvú hodinu naučila bolo uno, dos, tres, cuatro, cinco, Cómo te llamas? Me llamo Alenka, silentio. To je všetko zatiaľ. Vtipné ale je, že ja som Senior a na španielčine som v triede skoro len s freshmenmi, lebo je to Spanish1:D


English12
s týmto predmetom budem mať podľa mňa najviac problémov. Hrozne veľa sa tam číta a píšu sa eseje a podobne. To reagovanie na čítanie hlúpostí ma fakt bude asi unavovať, no ale čo narobím, tento predmet je povinný


Journalism
Tento predmet mám fakt rada, máme síce naň najhrubšiu učebnicu ktorá má 400 strán, ale budiš. Učiteľ vyzerá byť super, je to taký adventure žurnalista, takže to podľa mňa bude eňo.ňuňo


Statistics/Descrete math
no tuto bude veľa srandy. Tento predmet mám spoločný s Andrejom, ktorý si ho chce síce zmeniť, ale ja asi pri ňom ostanem. Je to najľahší predmet asi aký som si mohla vybrať, ale pri tom kvante assignmentov z ostatných predmetov mi dobre padne mať aspoň jeden ľahší predmet, kde budem trochu oddychovať pri číslach.


Economics
No....tento tiež bol povinný....teda...buď ekonómia, alebo americká história. Výber jednoduchý. Učiteľ je úplne skvelý, ale trochu mi robí problémy zvyknúť si na americký systém ekonomiky, keďže ja z ekonómie viem veľmi málo, a aj to málo sa vzťahuje na Slovensko len. No nič, budem zase múdrejšia.


The Uniqness of Christianity
na MA je povinné mať nejakú formu náboženstva, keďže je to kresťanská škola. Tento predmet sa mi zdal najlepší z ich ponuky, keďže sa tu študujú svetové náboženstvá, ale ten učiteľ je nejaký zvláštny. Teda nesúhlasím s ním vo veľa veľa veciach, ale najviac ma zabil tým, že povedal že žiadne zvieratá nemajú emócie. S ním si asi o svojej láske k zvieratám nepokecám.


Filmmaking
Tak, toto bude fakt fakt pecka, učiteľ tohoto predmetu je NAJLEPŠÍ na svete, fakt, úplný týpek. Proste aj keby som bola najviac antitalent z umeleckej stránky, tak na tento predmet by som šla kvôli nemu a jeho historkám a vtipom a tak. fakt je najskvelejší!




Tak toto sú moje predmety. Pôvodne som chcela chodiť aj po škole na CrossCountry, ale vzdala som to po prvom tréningu. Moc sa mi tam nepáčili tie tréningy a aj fakt, že to zaberá hrozne veľa času aj cez víkendy. Povedala som si že som neprišla do Ameriky LEN behať. No ale takisto som sa rozhodla, že budem chodievať behávať sama, lebo tak to proste mám najradšej, a oproti Xcountry tréningom mi to ušetrí hodinu denne minimálne. A zatiaľ poctivo chodím behať každý deň:)


Čo sa školy ešte týka, celý ich časový harmonogram je hrozne zvláštny. Oni skutočne používajú každú minútu:D
Aby ste mali predstavu, napíšem sem svoj rozvrh od pondelka do stredy
Monday:
8:35 - 9:18
Spanish 1
9:23 - 10:06
English 12
10:11 - 10:25
Activities & Clubs
10:30 - 11:13
Journalism
11:18 - 12:01
Statistics
12:06 - 12:49
Economics
12:54 - 13.19
Lunch
13:24 - 14:07
The Uniqness of Christianity
14:07 - 14:55
Filmmaking



Tuesday:
8:35 - 9:55
English 12
10:03 - 10:27
Activity
10:35 - 11:00
Assembly
11:08 - 11:23
Advisor Period
11:31 - 12:01
Statistics
12:11 - 12:41
Lunch
12:53 - 13.23
Statistics
13:31 - 14:55
Uniqness of Christianity


Wednesday:
8:35 - 9:55
Spanish 1
10:03 - 11:23
Journalism
11:31 - 12:41
Economics
12:53 - 13:23
Lunch
13:31 - 14:55
Filmmaking


takze...fakt sa tam nekašlú so zaokrúhlovaním na 5minútovky:D

štvrtok 25. augusta 2011

Škola

Asi o 20 minút idem prvý krát na vyučovací deň do školy. Včera som si bola len zapisovať predmety a po vstúpení do budovy som bola ohromená, škola je mega krásna:) Neskôr urobím nejaké fotky, aby ste videli. No ale dala som si 7 predmetov (viacej ani menej sa asi ani nedá)
tieto:
English 12
Statistics / Descriptive 
Beggining Filmmaking
Beginning Journalism
Economics
Spanish 1
Uniqness of Christianity

Keď sa vrátim zo školy, dám vedieť aké to tam je na vyučovaní aj ľudia a tak:)

pondelok 22. augusta 2011

Rodina, mesto, Sealife a vymoženosti Ameriky

Rodina
takže, úprimne povedané najskôr na mňa moja host-rodina neurobila najlepší dojem. Ale dala som sa maminkinu radu a prvý dojem som nenechala byť posledným. Asi po dvoch dňoch sa prejavili byť úplne skvelí! Je ale možné, že to bolo aj mnou z veľkej časti, pretože prvé dva dni som zväčša preplakala s tým, že chcem ísť domov že tu to nemôžem vydržať! No opak je pravdou. S rodinou už si robíme srandu z opačných národností, oni zo Slovákov a ja z Američanov. Dosť som rada že som dostala rodinu s ktorou môžem srandovať, lebo inak by som sa fakt cítila čudne, keďže na také veci som dosť zvyknutá. Takisto ako som vďaka Vám, kamaráti, zvyknutá byť sundávanou, asi by mi to tu trochu chýbalo.
Predvčerom sme boli na B-day party sestry môjho host-otca. Bolo to celkom fajn spoznať väčšinu rodiny. Najlepší bol strýko môjho host-otca, ktorý je celkom vzdelaný, ale tváril sa byť typickým američanom a celkom slušne ma sundával čo sa týka Slovenska. Samozrejme som mu to hneď začala vracať a celkom slušne som medzi nich potom zapadla:D Mimochodom, nechutne vyzerajúce americké torty chutia najlepšie na svete!!!
ďalšia vec, moja rodina má dve mačky. Samičku ktorá sa mi už stihla vykakať na koberec (nemám ju rada) a samčeka Cotton, ktorý je fakt najlepší! Je hluchý, čo je smutné, ale je ako gumová hračka, môžete ho gniaviť a stískať nonstop. A je celý biely, takže keď mi je smutno za Mozzarellom, hrám sa s Cottonom lebo mi ho trochu pripomína:)



 Mesto
Včera sme boli s rodinou v Mall of America (najväčšie obchodné centrum v USA vzdialené asi 15 minút od domu kde bývam), nie ale nakupovať, boli sme na Sealife. Je to v podstate najspodnejšie poschodie venované gigantickým akváriam, kde sú asi všetky druhy morských živočíchov.    Od 0.5 cm morského koníka až po obrovskú korytnačku alebo väčšinu druhov žraloka. Naozaj asi jedinčo tam nebolo bola kosatka a veľryba.

Čo sa okolia týka mesta, boli sme na auto prehliadke downtownu, ktoré je fakt pekné. Obrovská katedrála a budova parlamentu sú fakt krásne. V Minneapolise sú aj mrakodrapy, ale v Saint Paul sú väčšinou také tie rodinné domčeky ako z filmu....nenapadá ma to prirovnať k ničomu inému ako V Siedmom Nebi. Áno, také krásne, čisté a uhladené to tu je.
Celé mesto je fakt veľmi čisté, je tu veľa zelene a veľa parkov. Boli sme včera pred obedom na prechádzke v Minnehaha parku, kde sú aj menšie vodopády, fakt je tam krásne a mám asi asi tri kroky od školy, čo je úplne super. Myslím že okolo toho parku budem aj behať na Cross Country.
Vymoženosti
teraz budem čisto machrovať.
Vymoženosť 1: Mall of America kde je VŠETKO!!! naozaj...sú tam asi všetky obchody na ktoré si spomeniete, je tam divadlo, kino, sealife, reštaurácia v tématike džungle kde sú trojfarebné nachos (ktoré sú ale aj bežne v potravinách) a najväčší gól je lunapark v strede obchodného centra

Vymoženosť 2: Asi minútu chôdze od domu mám Subway!
Vymoženosť 3: Asi dve minúty chôdze od domu mám Wholefoods, čo sú potraviny veľké asi ako naša Billa, ale sú čisto organické! Je tam plno bio, vegetariánskych a vegánskych vecí, fakt asi 90% vecí sú vege + predávajú tam aj organickú kozmetiku a organické výživové doplnky a nejaké lieky na viac prírodnej báze ako z lekárne
Vymoženosť 4: služby, všetci sú hrozne milý, otávené a životom znudenú tety predavačky tu nenájdete nikde!

O ďalších vymoženostiach budem priebežne informovať:)

sobota 20. augusta 2011

Cesta


Tak niečo k ceste. O polnoci som vyrážala v Bratislavy, samozrejme aby som mala nejakú časovú rezervu. No lenže moja rezerva skončila na dvoch hodinách, čo sa zdá byť dosť veľa, lenže po chvíli čakania na Termináli 1 som zistila, že by som mala byť vlastne na dvojke. Hovorím si, no problem. Lenže to som netušila ešte že Terminál 2 je vzdialený asi ako Senec od Bratislavy. Lucky me, again. Nakoniec v pohode, načas som dorazila, dokonca som zázrakom bola prvá, ktorá dostala boarding-pass:D Potom asi hodinové sedenie v letiskovej hale, samozrejme úplne vytretá o piatej ráno. Potom ale zrazu že okey, idem na gate, ostáva mi asi 10 minút. A úplne tršššš! Slzy všade nezastaviteľné. No…áno.
Potom ale prišlo na smiech keď Andrejovi ten officer pri prehľadávaní išiel detektorom kovov do rozkroku.
Let z Budepešti do Amsterdamu bol úplne zlý! Som totiž chorá a moje uši to zvládali fakt katastrofálne. Keď sme pristávali mi bolo až doplaču od bolesti. Zase, lucky me. V amsterdami sme si dali celkom tour de airport, letisko je fakt obrovské. Nestratili sme sa ani nič, ale je to mega veľké proste. Potom hodinu čakanie na boarding ďaľší, na letisku samozrejme preťažená wifi. Pri prechádzaní do “americkej časti” sme mali tiež celkom kix, s Andrejom sme išli spolu na take interview ktoré absolvuje každý. My sme šli ale spolu lebo sme povedali že aj spolu cestujeme. No teta sa spýtala ako dlho sa poznáme a či sme kamaráti. Ja som jej chcela situáciu objasniť a začala som s tým že chodíme na rovnakú školu a ideme na štupendium do Minnesoty no ale ona ma zrušila hneď po prvej vete :”That’s not what I asked! How long do you know each other?”. No ani som nepremýšľala, proste som tresla že tri roky. Tieto americké ceremónie ohľadom toho koho si pustia do krajiny sa mi už fakt zdajú trápne. Jasné že aj v lietadle nám dali na vypĺňanie nejaké papiere, no polovicu vyplniť neviem, takže bude zase sranda keď budem prechádzať cez imigračnú kontrolu.

V lietadle smerom do Minneapolisu už bolo fajn celkom, polovicu som prespala, samozrejme veľmi kultivovane s otvorenými ústami opretá o okno. Chlapík vedľa mňa mal zážitok. Čo ma ale dosť potešilo bolo jedlo. Mala som zapísanú stravu ako Strict Vegetarian, z čoho sa vykľula vegánska strava, čo je asi najlepšia vec aká sa mi mohla stať .) Len ma troche deptalo že chlap vedľa mňa váži asi 90kg a je vysoký ako ja a nezjedol NIČ! A ja som celkom dávala bruchu zabrať. Zjedla som všetko úplne čo nám dali (basmati ryžu s bielou fazuľou a dusenou zeleninou, bruschetta, dva ovocné šaláty, jeden zeleninový šalát a baklažánový sendvič) + ešte som zjedla skoro celé balenie holandských wafličiek z Amsterdamského letiska. No…s priberaním v Amerike zjavne začínam už po ceste.
Akurát ideme pristávať, sme asi 20 minút od cieľa. Celkom sa začínam báť toho celého, samozrejme aj tešiť, ale stres mám. Ale v pohode bude! 

sobota 6. augusta 2011

Víza? No stress!

No správne, hovorím Vám, nestresujte!
Ja som poriadne bola mimo z celého toho cirkusu ktorý okolo mňa vytvorila ambasáda, ich požiadavkami, poplatkami, vybavovaním papierov + stresy z pohovorov. Úplne zbytočne. Mala som so sebou hrozne veľké množstvo papierov, ako napríklad dve potvrdenia o návšteve Bilgymu, ktoré som si vybavovala hodinu pred pohovorom s tým, že ich musím mať lebo ma inak vyrazia. Vôbec som ich nepotrebovala. Potom potvrdenie o pracovnom pomere oboch mojich rodičov, otcove výpisy z účtu, invitation letter od mojej host-rodiny, a veľa daľších...ktoré mi boli nanič. Jediné čo si odo mňa nakoniec vypýtali bol originál I-20 (formulár z Minnehaha Academy), confirmation page z vyplnenia D-160, potvrdenie o zaplatení SEVIS a potvrdenie o zaplatení vízového poplatku + fotku 5x5. Nič viac. Je síce možné, že keby som tie všetky veci nemala, pošlú ma domov že zožeň si, ale ja osobne som mala asi dobrý deň a nepýtali si nič viac.
Ďalšia vec, mala som celkom stred z ústneho pohovoru, pretože som počula historky o tom, aké zvrhlosti sa dokážu pýtať (fakt maximálne intímne veci), no môj pohovor trval asi 15 sekúnd. Prišla som tam a chlapík za okienkom mi hovorí: "Hi Alena, how are u?". No ani sa neobťažujte mu odpovedať, hneď sa Vás aj tak začne pýtať svoje. Typické otázky ako purpose of your travel a podobne. Jediný zádrhel som mala v tom, keď sa ma opýtal aký je môj major-subject, na čo som mu samozrejme nevedela odpovedať, pretože nemám vybrané predmety vôbec + na high school sa major nedáva. To ho trochu zneistilo a prekvapilo, no vysvitlo z toho že on si myslel že idem na University, ale vysvetlila som mu že je to len highschool, preto nemám major. Jeho odpoveď bola: "OK, come on Monday, 3pm."
Nádhera, mám víza za 15 sekúnd:D
Osobne Vám ale radím, radšej si zožeňte všetky papiere, aby ste si boli istejší.
Tuto je zoznam všetkého čo by ste mohli potrebovať, najdôležitejšie je ale mať ORIGINÁLY všetkých papierov, oni Vám ich vrátia aj tak. Tu je link na ambasádu a ich požiadavky http://slovak.slovakia.usembassy.gov/dokumenty_potrebne_k_ziadosti_o_vizum.html
a tu je link na blog Janka Horvátha, ktorý popisuje úplne podrobne ako si tie víza vybaviť, čo mne dosť uľahčilo prácu.)
http://janohorvath.blogspot.com/2010_07_01_archive.html

nedeľa 17. júla 2011

Čochvíľa idem.

Dámy a páni,

o mesiac odchádzam no stále nemám pocit odchodu. Síce mi už vybehlo zopár sĺz keď som sa lúčila s ľuďmi ktorých už pred odchodom neuvidím, no tak všeobecne, necítim nič vážne.
Akurát mám plno povinností ktoré musím povybavovať. Ak sa chystáte, alebo ste sa chystali, do USA, tak viete.
Víza boli pre mňa asi najviac náročné. Snáď zložitejšie to ozaj urobiť nemohli. Dvesto možných poplatkov (dva), milión korún (cca 350 dolárov), hodiny vypĺňania formulárov (asi 3)....no hrôza. A ani tam nie je istota že víza dostanem.
Hlavne pre budúce generácie, ktoré pôjdu do Minnehaha, nezabudnite na plno vecí!
1, embasovanú platobnú kartu
2, prerušenie paušálu na SK (aby ste zbytočne neplatili)
3, tie hnusné víza dostatočne vpred (niekedy sa časenka nedá získať na mesiac dopredu), btw tuto je link na Jankov blog, kde je super postup na víza: http://janohorvath.blogspot.com/2010_07_01_archive.html
4, poriadne si premysliť čo si beriete a čo si kúpite tam, keďže tam idete na viac ročných období, ja osobne si oblečenie na jeseň a zimu plánujem kúpiť až tam s tým, že cestou späť budem mať o jeden kufor viac (minimálne)

No ak ma napadne počas príprav ešte niečo, doplním info.
Snáď mi môj stav ostane a smútok na mňa ani nepríde!